MENTÁLNÍ ANOREXIE

Priznám sa, keď som bola požiadaná, aby som napísala niečo o svojom boji s anorexiou veľmi sa mi do toho nechcelo, a to hlavne preto, že som sa v spomienkach musela vracať k najťažším momentom svojho života. Ale pomyslenie na to, že môj príbeh môže pomôcť iným rozhodnúť sa liečiť, bola silná motivácia, aby som si sama zrekapitulovala, čo všetko mi pomohlo postaviť sa svojej chorobe zoči-voči a zatiaľ úspešne s ňou bojovať. Prvým a možno tým najťažším krokom bolo priznať pravdu sama seba, "mám anorexiu" a rozhodnúť sa, že už s ňou nechcem ďalej žiť, pretože mi ničí život. A okamžite konať. Chce to veľa sily, ale som presvedčená, že ju v sebe dokáže nájsť každý, len s ňou často mrhá nesprávnym smerom. Preto je najdôležitejšie všetku silu sústrediť na boj, boj o zdravie. V tej dobe môj zdravotný stav vyžadoval čo najrýchlejšiu hospitalizáciu a niekoľko mesiacov som strávila v nemocnici, kde mi ukázali, čo znamená normálna porcia a poskytli mi prvú psychoterapeutickú podporu. Ale pretože liečba anorexie nie je krátkodobou záležitosťou a po prepustení z nemocnice som si nebola sama sebou úplne istá, rozhodla som sa v liečbe pokračovať ambulantne a vyhľadať pomoc psychoterapeuta. Bohužiaľ dodnes v ľuďoch pretrvávajú predsudky a tí, čo navštevujú terapeutické sedenia sú často považovaní za slabých, či dokonca "cvokov". Osobne sa nepovažujem ani za jedno, ani za druhé. Myslím, že tlak na človeka v dnešnej spoločnosti je tak veľký, že citlivejšie osobnosti, medzi ktoré patrím, ho znášajú ťažšie, čo sa môže prejaviť práve psychickými problémami. Nie je dôvod obviňovať samých seba zo zlyhania, je to skôr súhra mnohých faktorov. Človek by nemal myslieť na to, že na neho niekto bude pozerať skrz prsty, ak áno je to len jeho problém a je to obmedzenec. Ide predsa o zdravie, o naše vlastné zdravie.

Mala som veľké šťastie, kamarátka mi odporučila pani doktorku Bělohlávkovú. Pred prvým sedením som bola dosť nervózna (Čo ak si spolu nesadneme?). Je vždy ťažké pred niekým úplne neznámym otvoriť svoju dušu a nahliadnuť do jej najtemnejších kútov. Ale v konečnom dôsledku je to asi to najlepšie, čo môžete v podobnej situácii urobiť. Terapeut je jediná osoba, ktorá vám dokáže poskytnúť  nezaujatý a odborný názor, a aj keď sa vám to spočiatku nemusí tak javiť, chce vám pomôcť. Priznám sa, že najlepšie a najúčinnejšie sedenia boli tie, ktoré ma dohnali k slzám. Pripravte sa na to, že terapia nie je príjemne strávený čas, je to tvrdá práca. Terapeut vás nechá hovoriť, vypočuje si váš príbeh a váš pohľad na vec. A potom začne klásť otázky. Otázky, ktoré ste sa báli spýtať samých seba. A vy premýšľate, v tichu miestnosti, o sebe, o tom, čo sa stalo, že ste sa ocitli v jeho kresle, hľadáte príčiny a zvažujete možnosti riešenia. Hľadáte samých seba. V niektorých chvíľach bola úzkosť takmer neprekonateľná. Ale je treba sa jej postaviť a v tom vám terapeut poskytne oporu. Len srkz prekonanie úzkosti vedie cesta k uzdraveniu. Mnoho ľudí si myslí, že sa odrazu stane niečo (zaznie veta, objaví sa myšlienka) a oni "uvidia svetlo na konci tunela". Musím sa priznať, že u mňa to takto nefunguje a dovolím si tvrdiť, že asi len u málokoho áno. Len s pomocou systematickej a dlhodobej terapie je možné dosiahnuť žiadaný efekt a vyliečiť sa. Po malých krôčikoch prekonávať úzkosti. Asi najlepším spôsobom je priamo sa vystavovať situáciám, v ktorých nás ovláda strach. Každé malé víťazstvo nad strachom (u mňa prvý banán či rohlík s maslom) sa postupne stávajú konečnou výhrou. Začnete si vážiť samých seba za to, čo ste dokázali a začnete sa mať znovu radi. Pretože vy ste tá najdôležitejšia osoba vo vašom živote. To, že ste zdravý vy sa odrazí vo vašich vzťahoch  s okolím a spokojnosti vašich blízkych. Spoznáte samých seba, svoje pocity, potreby a spôsob, akým reagujete v určitých situáciách a naučíte sa s tým pracovať. Myslím, že to vôbec nie je málo. Je to cesta plná zdanlivo neprekonateľných prekážok, na ktorú sa rozhodne vyplatí vydať. Na jej konci ste totiž VY - zdravý a pripravený odolávať svetu tam vonku. Ak si niekto myslí, že dokáže anorexiu zvládnuť bez odbornej pomoci, mýli sa. Až dnes vidím, že liečba anorexie nespočíva len v tom "najesť sa". Je to o sebavedomí a nachádzaní pozitívneho vzťahu k sebe a svojmu telu, ktorý vám vyškolený terapeut určite pomôže nájsť.  A to stojí za tých pár poznámok a odmietavých pohľadov ľudí s predsudkami. Terapeuti pracujú diskrétne a nik okrem vás sa o vašej liečbe nemusí dozvedieť. Okolie uvidí len pokroky, ktoré robíte. Možno aj oni potom pochopia, aká je práca terapeutov prínosná a dôležitá.

Aj keď dnes už na terapiu nedochádzam, viem, že kedykoľvek v budúcnosti by som cítila, že ju potrebujem, neváhala by som a okamžite vyhľadala terapeutickú pomoc. Prajem veľa síl do boja, určite ich v sebe máte aj vy a s pomocou terapeuta ich v sebe nájdete.